ste tu: Mikuláš Schneider-Trnavský
Mikuláš Schneider-Trnavský
 Mikuláš Schneider-Trnavský sa narodil 24. mája 1881 v Trnave. Prvým učiteľom hudby mu bol F. O. Matzenauer. Prvé skladateľské pokusy robil so spolužiakom z trnavského gymnázia Zoltánom Kodalyom, s ktorým v roku 1900 odišiel študovať na konzervatórium do Budapešti. Po jednom roku prešiel na konzervatórium do Viedne študovať hru na organe, klavíri a kompozíciu. V roku 1903 pokračoval v štúdiu na konzervatóriu v Prahe, ktoré dokončil v roku 1905. Po návrate z koncertnej cesty do Paríža a Berlína sa v roku 1909 vrátil do rodnej Trnavy, kde sa natrvalo usadil. Zomrel 28. mája 1958 v Bratislave.Jeho celoživotné hudobné dielo je možné rozdeliť na tri žánrové oblasti. Zo svetskej hudby je treba spomenúť skladbu Dumka a tanec, symfonickú báseň Pribinov sľub, operetu Bellarosa, symfóniu Spomienková a Slovenskú suitu.Druhou oblasťou je tvorba piesní. V tejto oblasti dosiahol vari najväčšie uznanie slovenského národa, ktorý sa tak stotožnil s jeho tvorbou, že mnohé z jeho piesní pokladá za ľudové piesne (Ružičky, Keby som bol vtáčkom a. i.) Treťou oblasťou je komponovanie cirkevnej hudby. V prvom rade je potrebné uviesť, že je tvorcom Jednotného katolíckeho spevníka (1937), do ktorého zaradil aj viac ako dvesto vlastných piesní. Toto dielo ako súčasť liturgie je dodnes používané.
Mikuláš Schneider-Trnavský sa narodil 24. mája 1881 v Trnave. Prvým učiteľom hudby mu bol F. O. Matzenauer. Prvé skladateľské pokusy robil so spolužiakom z trnavského gymnázia Zoltánom Kodalyom, s ktorým v roku 1900 odišiel študovať na konzervatórium do Budapešti. Po jednom roku prešiel na konzervatórium do Viedne študovať hru na organe, klavíri a kompozíciu. V roku 1903 pokračoval v štúdiu na konzervatóriu v Prahe, ktoré dokončil v roku 1905. Po návrate z koncertnej cesty do Paríža a Berlína sa v roku 1909 vrátil do rodnej Trnavy, kde sa natrvalo usadil. Zomrel 28. mája 1958 v Bratislave.Jeho celoživotné hudobné dielo je možné rozdeliť na tri žánrové oblasti. Zo svetskej hudby je treba spomenúť skladbu Dumka a tanec, symfonickú báseň Pribinov sľub, operetu Bellarosa, symfóniu Spomienková a Slovenskú suitu.Druhou oblasťou je tvorba piesní. V tejto oblasti dosiahol vari najväčšie uznanie slovenského národa, ktorý sa tak stotožnil s jeho tvorbou, že mnohé z jeho piesní pokladá za ľudové piesne (Ružičky, Keby som bol vtáčkom a. i.) Treťou oblasťou je komponovanie cirkevnej hudby. V prvom rade je potrebné uviesť, že je tvorcom Jednotného katolíckeho spevníka (1937), do ktorého zaradil aj viac ako dvesto vlastných piesní. Toto dielo ako súčasť liturgie je dodnes používané.
